Už niekoľko rokov sa venujem cvičeniu Taijiquan Chen Stylu. Posledné 2 roky spolupracujem s majsterkou Siaw Voon Sim. Na jej pozvanie som sa zúčastnila seminára Taijiquan v Číne.

Bola som plna očakávania a veľmi nervózna pred tou ďalekou cestou. Prvá zastávka bola Peking – Beijing. Prílet do Pekingu bol šokujúci, obrovské letisko, kde cesta z jedného terminálu na druhý trvala letiskovým autobusom 15 minút. Rozloha letiska je 1,3 milióna štvorcových metrov. Nový 3 terminál symbolizuje lietajúceho čínskeho draka. Všade bolo čisto, všetko fungovalo a hostesky v rovnošatách ovládajú výborne angličtinu. Bývali sme v Hoteli PING AN FU.

Mala som možnosť navštíviť Zakázané mesto, aj sa prejsť po námestí Nebeského pokoja /Thien-an-men/, kde práve prebiehali oslavy vzniku komunistickej Číny.

Peking je úžasné obrovské mesto /9.640.820 metru štvorcových/, /Slovensko 4.903.600 metru štvorcových/, zo zaujímavými výškovými budovami a na druhé strane kontrast na hlavnom cestnom ťahu medzi dvomi stromami sa sušilo prádlo.

Na tržisku v centre mesta sa dostane všetko, čo si len dokážete predstaviť, na niektoré lahôdky je treba mať ale silný žalúdok. Večerali sme v najväčšej kačacej reštaurácii v centre Pekingu – krásne prostredie, dobré jedlo /sladká zemiaková kaša, ryža, kačica, šaláty zo všetkých druhov zeleniny, vynikajúci čaj, ale aj cena. Rovnako dobré je jedlo aj v inych reštauráciách.

Druhý deň sme leteli do Zhengzhou a potom autami školy z Chenjiagou do mestečka, kde sme boli ubytovaní v internátnej škole Chen Taijiquan.

Ďalší deň sme začali trénovať pod vedením riaditeľa školy a majstra Chen Xiaoxing. Majster je vynikajúci učiteľ a venoval sa nám veľmi svedomito 5 hod denne. Cvičili sme 21/2 hod doobeda a 21/2 hod poobede.
Vyžadoval veľmi precízne cvičenie a veľmi trpezlivo nám všetko vysvetlil a opravil. Venoval sa veľmi presnosti a korekciám jednotlivých pohybov.
Stravovali sme sa v školskej jedálni. Strava bola úplne iná, ale dobrá. Vôbec sa nepodobala strave v reštauráciách v Pekingu. Zvládla som sa najesť celé jedlo paličkami.




V Chenjiagou je Temple rodiny Chen. Je to monumentálna stavba s parkom, krásnou vstupnou cestou, zo sochami v pozíciách cvičenia Taiji. Vnútri je vyobrazená história s pamiatkami od postavenia prvého domu až po súčasnosť. Je tam aj cintorín majstrov, ktorí žili a učili v Chenjiagou.
Jeden deň z desiatich sme venovali výletu do Šaolinu a navštívili sme aj miesto, kde sú vytesané sochy priamo vo skale – Longmen Grottoes. Po ceste autom do Šaolinu sme prechádzali priemyselnou oblasťou v horách plnou smogu a prachu. Videli sme obydlia /iba z vonku/, ktoré sú urobené priamo v kopci. Je tam stála teplota po celý rok, v zime teplo, v lete chladno. Vstupné dvere boli rôzne zdobené aj obložené tehlami. Pre smog som nemohla urobiť ani jednu fotografiu.

Okolie Chenjiagou je poľnohospodárske a kukuricu sušia zvláštnym spôsobom. Priamo na cestu rozsypú najprv klasy, potom zrno, okolo chodia auta, traktory, motorky, vozy ťahané somárom, bicykle. Po niekoľkých dňoch to všetko nasypú do vriec a odvezú.




Po rozlúčení s majstrom, školou a s Chenjiagou sme sa vrátili autami a letecky do Pekingu.

Navštívila som Temple of Heaven s obrovským parkom, kde sa cvičí, tancuje, hrá /zvláštna hra s hekiskom, ktorý je z farebných vtáčích pier/.
Bol postavený za Dynastie Ming. Sú to veľmi krásne stavby a je odtiaľ krásny pohľad na Peking. Bola som sa pozrieť na veľmi modernú stavbu National Theater, ktorá je celá obohnaná vodou a mimo predstavení nie je možné sa k nej priblížiť.


Po rozlúčení s kolegy z Anglicka a mojou majsterkou Siaw Voon Sim a jejím manželom Davidom, plna zážitkov z krajiny protikladov, zázrakov, veľmi pracovitých ľudí a veľmi silným až úžasným pocitom istého vnútorného šťastia, že som mala možnosť to všetko zažiť, som sa vrátila do Bratislavy.